Ohlas EÚ na americké škandály v správe a riadení spoločností

Tvrdenia, že k podobným problémom ako u amerických spoločností Enron, WorldCom a Tyco by v Európe nemohlo dôjsť, sú zavádzajúce. Odborníci sa zhodujú na tom, že takéto problémy by sa mohli objaviť aj vo Veľkej Británii, ktorej štandardy správy a riadenia spoločností sa považujú za jedny z najlepších na svete. Kľúčovou otázkou preto je, ako možno zlepšiť štandardy a pritom nepoškodiť kolegiálny charakter európskych správnych orgánov a ani nezabrzdiť rozhodovací proces vo firmách. Nie všetky aktuálne ekonomické ťažkosti možno pripísať na účet straty dôvery investorov v dôsledku niekoľkých, i keď vážnych podnikových škandálov v Spojených štátoch. V Európe všeobecne prevláda názor, že akákoľvek záväzná legislatíva v tejto oblasti by mohla pôsobiť demotivačne na manažment spoločností a ich orgány predovšetkým pri prijímaní kľúčových rozhodnutí, ktorých cieľom je zabezpečiť rentabilitu a ekonomický rast. Európsky prístup k problémom, ktoré zvýraznili škandály amerických spoločností, by sa nemal chápať ako spokojnosť so samým sebou, ale ako záujem o vytvorenie vhodných a trvalých zámerov na finančnom trhu, ktorý zahŕňa 25 krajín.

V záujme dosiahnutia tohto jednotného finančného trhu a na základe správy tzv. „Skupiny múdrych mužov“ pod vedením baróna Lamfalussyho uplatnila EÚ rýchly prístup k tvorbe legislatívy. Európska komisia zverejnila Akčný plán finančných služieb, ktorý načrtáva mapu cesty k jednotnému finančnému trhu a pravidelne monitoruje vývoj. Kým nepadol Enron, Európska komisia vždy akceptovala správu a riadenie spoločností, ako záležitosť v kompetencii národných vlád. Preto bola v rámci Akčného plánu finančných služieb, ktorý je považovaný za jedinú iniciatívu v tomto sektore, vypracovaná štúdia o počte a charaktere kódexov a noriem správy a riadenia spoločností v únii. Táto štúdia publikovaná v januári 2002 uvádza, že v EÚ existuje vyše 35 kódexov. Zatiaľ čo v Británii bolo niekoľko kódexov, z ktorých každý pri revízii a zlepšení noriem obohacoval osvedčené praktiky, v iných členských štátoch viacero orgánov vydalo vzájomne si konkurujúce kódexy. Štúdia však uzatvára, že kódexy EÚ nepôsobia v rámci únie ako brzda podnikania, pretože väčšina z nich bola založená na Zásadách OECD.

Po zohľadnení čoraz väčšieho významu uplatňovania dobrej správy a riadenia spoločností rozšírila Európska komisia mandát „Skupiny expertov na podnikové právo“, a požiadala ich o vypracovanie referátu o správe a riadení spoločností.

Správa Skupiny expertov na podnikové právo

Správa bola predložená v roku 2003 a zamerala sa na vnútorné prvky správy a riadenia spoločností v EÚ. Správa nedospela k odporučeniu, aby Európska komisia vydala smernicu pre oblasť správy a riadenia spoločností, ale aby zvýraznila úlohu EÚ pri koordinácii noriem správy a riadenia spoločností a najmä pri ich monitorovaní a presadzovaní.

Základným odporúčaním je používať informačnú povinnosť emitentov cenných papierov ako regulačný nástroj. Komisia odporučila všetkým krajinám určiť jeden kódex správy a riadenia spoločností ako hlavný kódex pre všetky spoločnosti registrované na burze. Od týchto spoločností sa má požadovať, aby vo svojich ročných správach uvádzali „zrozumiteľné a popisné prehlásenie“, ktoré pokryje všetky ustanovenia (uplatňované aj neuplatňované) kódexu správy a riadenia spoločností. Správa Skupiny expertov podporuje prístup „dodržiavania alebo vysvetľovania“, ktorý sa vyskytuje v Zásadách OECD a viacerých národných kódexoch. Najväčšou výhodou tohto prístupu je, že spoločnostiam dáva flexibilitu a čas progresívne zlepšovať svoje normy správy a riadenia, ako aj skutočnosť, že počíta s tým, že opatrenia vhodné pre jednu spoločnosť, nemusia vyhovovať inej.

Spoločnosti registrované v Londýne takýto postup poznajú, avšak pre mnohé iné predstavuje tento prístup novú výzvu, najmä ak majú mať prehlásenia zmysel. Zodpovednosť za prehlásenia nesú správne orgány ako celok, ktoré v dvojúrovňovej štruktúre, ktorú prijala väčšina občiansko-právnych jurisdikcií, zahŕňajú členov predstavenstva a dozornej rady. Slovensko už tento postup adoptovalo. Pravidlá kótovania BCPB požadujú od kótovaných spoločností prehlásenie o dodržiavaní slovenského Zjednoteného kódexu správy a riadenia spoločností a jeho zverejnenie v rámci aktuálnych ročných správ. Táto iniciatíva má aktívnu podporu Úradu pre finančný trh.

Komunikačný a Akčný plán EÚ

Koncom mája 2003 Európska Komisia schválila správu Skupiny expertov v Komunikačnom a Akčnom pláne. Spolu tieto dokumenty načrtávajú postup EÚ, ktorá chce realizovať závery správy. Akčný plán identifikuje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority, pričom používa niekoľko nástrojov - „dodržiavanie alebo vysvetľovanie“, odporúčania komisie a smernice.

Najnovšie dve odporúčania Komisie, zo 14. decembra 2004 o zavedení vhodného systému odmeňovania riadiacich pracovníkov registrovaných spoločností a z 15. februára 2005 o úlohe riadiacich pracovníkov týchto spoločností s nevýkonnými alebo dozornými oprávneniami a o výboroch vrcholového (dozorného) orgánu, riešia niektoré z krátkodobých priorít, najmä posilnenie úlohy nezávislých riaditeľov a členov predstavenstva a dozornej rady, úlohu a zloženie výborov spoločnosti a odmeňovanie členov predstavenstva a dozornej rady.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu rieši zvýšené požiadavky na informačnú povinnosť, vrátane kolektívnej zodpovednosti členov predstavenstva a dozornej rady za finančné a hlavné nefinančné výkazy, na efektívnu komunikáciu s akcionármi, cezhraničné hlasovanie, sprístupnenie informácií o štruktúre akcionárov, cezhraničné fúzie, cezhraničný prenos sídla spoločnosti do iného štátu a na podporu odtajnenia systému hlasovania inštitucionálnych investorov.

Strážcovia nad dobrou správou a riadením spoločností – úloha členov správnych orgánov?

Zdá sa, že USA, Veľká Británia ako aj zvyšok EÚ sa zhodujú na tom, že prvotný dohľad nad správou a riadením spoločnosti by mali vykonávať členovia dozornej rady. Existuje veľa rôznych modelov založených na jednoúrovňovom alebo dvojúrovňovom princípe. Je zrejmé, že najúčinnejší dohľad budú vykonávať členovia dozornej rady nezávislí na manažmente spoločnosti.

Úloha nezávislých členov dozornej rady bola v minulosti viac-menej formálna. Mnohí spájali funkciu skôr s uznaním svojho spoločenského postavenia než s povinnosťami a zodpovednosťou. To sa v poslednom desaťročí výrazne zmenilo, zvlášť po škandále Enron, kedy sa na nevýkonných členov rád (nezávislé osobnosti požívajúce všeobecný rešpekt) spustila kritika, že zaspali na vavrínoch.

Nedávno vypracovaná štúdia o množstve času venovaného zasadnutiam dozorných rád ukázala, že členovia dozorných rád v USA trávia vyše 19 hodín mesačne záležitosťami dozornej rady, zatiaľ čo v roku 2001 to bolo 13 hodín. Vo Veľkej Británii je tento údaj momentálne na úrovni 25 hodín mesačne. Je zrejmé, že tí, ktorých pozícia priťahuje, ju berú vážnejšie a na zasadnutia chodia pripravení.

Katalyzátorom takejto zmeny bolo uvedomenie si rizika súdnej žaloby či straty dobrej povesti jednotlivých členov dozornej rady. Je potom možné pritiahnuť vhodných kandidátov na pozície nezávislých členov dozornej rady, aby vykonávali účinný dohľad nad správou a riadením spoločností? Skúsenosti z USA a Veľkej Británie naznačujú, že je to čoraz zložitejšie, lebo kandidáti si uvedomujú odbornejší charakter pozície a zodpovednosti, ktoré s ňou súvisia. Snáď je takýto vývoj pozitívny pre spoločnosti, členov dozornej rady a akcionárov.

Úloha akcionárov?

EÚ zdôrazňuje dôležitosť informačnej povinnosti emitentov ako regulačného nástroja. Ak akcionári a potenciálni akcionári získajú všetky dôležité informácie, môžu kvalifikovane rozhodovať o svojich investíciách. Sprístupnenie informácií spôsobí, že spoločnosti a členovia ich správnych orgánov budú musieť racionálne zvážiť niektoré aspekty podnikania, ktoré si mohli v časovom strese, ako všetci zaneprázdnení ľudia, nevšimnúť. Tento nástroj teda podporuje objektívnejšie procedúry ako aj posilnenie kompetencií akcionárov.

Informačná povinnosť emitentov však zároveň predpokladá, že akcionári budú ochotní prijať zodpovednosť, ktorá vyplýva z ich funkcie dohľadu nad správou a riadením spoločnosti. V praxi bude mať menší individuálny akcionár naďalej v takýchto záležitostiach len malý hlas a preto bremeno spočinie na veľkých inštitucionálnych investoroch. To nevyhnutne znova vyvolá roky starú diskusiu o tom, či je spravodlivé, aby zopár akcionárov nieslo časové aj finančné bremeno úkonov, z ktorých budú profitovať všetci akcionári.

Proaktívny akcionári považujú takýto postup za správny. Spoločnosť Calpers na svojej web stránke vysvetľuje, ako zvýšila hodnotu svojho portfólia tým, že venovala pozornosť správe a riadeniu spoločností, do ktorých investovala. Z McKinseyho štúdií objednaných Svetovou bankou je zjavné, že investori sú pripravení zaplatiť viac za spoločnosti s dobrou správou a riadením.

Úloha majiteľov dlhopisov?

Zatiaľ čo doteraz sa pozornosť sústredila na úlohu investorov do akcií pri výkone dohľadu nad správou a riadením spoločností, mnohí inštitucionálni investori z kontinentálnej Európy tradične uprednostňujú investície do dlhopisov pred akciami. Vo Veľkej Británii sa spoločnosť Boots the Chemist podujala na zdanlivo odvážny krok a premenila svoj dôchodkový fond na dlhopisy krátko pred tým, ako trhy s akciami skolabovali. Tým ukázali trend ostatným. Na trhu s firemnými dlhopismi sa zvyčajne veľmi málo obchoduje, keďže inštitucionálni investori radšej držia takéto cenné papiere až do splatnosti. Majitelia dlhopisov majú všeobecne málo práv a malý záujem o správu a riadenie spoločnosti, pokiaľ je ich investícia zaistená. Na druhej strane niektoré škandály spoločností, ako napr. Marconi v Veľkej Británii, priniesli zmenu postoja majiteľov dlhopisov. Možno je to prvý náznak toho, že aj inštitucionálni investori, ktorí vlastnia dlhopisy, sa budú snažiť zabezpečiť riadnu správu a riadenie týchto spoločností.

Spomínaný aspekt podčiarkuje aj nedávny prípad Parmalat. Manažment a orgány spoločnosti by preto takýchto investorov nemali ignorovať a mali by ich zapájať do konštruktívneho dialógu.

Úloha kompetentných inštitúcií?

Ďalším potenciálnym „strážcom“ dobrej správy a riadenia spoločností sú inštitúcie, ako napr. úrad pre finančný trh alebo burza cenných papierov. V záujme každého z nich je zabezpečiť, aby povesť trhu nenaštrbila žiadna väčšia kauza spojená so správou a riadením spoločností. Pravdepodobne najväčšej výzve bude čeliť burza cenných papierov. Akýkoľvek škandál na jej trhu môže jednoznačne poškodiť jej medzinárodnú ako aj domácu povesť. V časoch prevažujúcej konsolidácie búrz cenných papierov by sa každý chcel niečomu takému vyhnúť. Burzy však súťažia o nové emisie a o veľké kótované spoločnosti, ktoré usilujú o väčšie a likvidnejšie trhy. V tomto zmysle môže kritika takýchto spoločností spôsobiť ujmu obchodovaniu na burze. Burza sa tak snaží udržať rovnováhu medzi potrebou zaručiť dobrú správu a riadenie spoločností a potrebou preukázať súčasným a potenciálnym kótovaným spoločnostiam svoju pružnosť. Táto pozícia je ešte dôležitejšia v prípade, že burza zabezpečuje proces a rozhoduje o prijímaní cenných papierov na jednotlivé trhy burzy.

Z týchto dôvodov niektoré burzy odmietajú zmeniť alebo sa usilovať o zmenu pravidiel kótovania tak, aby boli všetky kótované spoločnosti povinné podpísať domáci kódex správy a riadenia spoločností na základe princípu „dodržiavania a vysvetľovania“.

Newyorská burza a londýnska burza majú výnimočné postavenie vďaka likvidite svojich trhov a preto obe tieto finančné centrá energicky presadzujú kvalitné normy správy a riadenia spoločností. Prístup EÚ, keď dôjde k implementácii kódexov, bude rovnaký a bude sa uplatňovať vysoký stupeň regulácie. Burza cenných papierov v Bratislave by si určite zaslúžila uznanie za svoj aktívny prístup pri presadzovaní dobrej správy a riadenia spoločností. Tento jej pozitívny postoj iste ocenia partnerské inštitúcie v EÚ.

Kvalitatívna stránka správy a riadenia spoločností

Dospeli sme k tomu, že vzrastajú požiadavky na kvalitné normy správy a riadenia spoločností a uplatňovanie noriem správy a riadenie podlieha čoraz väčšej kontrole akcionárov ako aj kompetentných orgánov. Čo však môžu urobiť spoločnosti pre to, aby znížili riziká, ktorým sú vystavené? Pochopiteľne by si mali osvojiť zmysluplné kvantitatívne praktiky správy a riadenia, keďže sa chápu ako základné kritérium pre každú spoločnosť. Ak však spoločnosť dosiahne iba kvantitatívne parametre, bude to nedostačujúce.

Dozorné rady a predstavenstvá sa musia zaoberať kvalitatívnou stránkou správy a riadenia spoločností s cieľom minimalizovať riziko škandálu, súdnej žaloby a z nich vyplývajúceho poškodenia povesti. K tomu jednoznačne patrí pochopenie pozitívneho ducha dobrej správy a riadenia spoločností, teda nie len možných úskalí.

Tieto prvky boli zapracované do Kombinovaného kódexu Veľkej Británie ako aj do nového návrhu Holandského kódexu formou prehlásení dozorných rád. Kombinovaný kódex vo Veľkej Británii nabáda spoločnosti k tomu, aby každý rok vypracovali hodnotenie dozornej rady, najlepšie za pomoci nezávislej organizácie, aby bola zaistená ich objektívnosť. Ak má byť tento výkon účinným nástrojom kvalitatívnej správy a riadenia spoločností na rozdiel od čisto kvantitatívneho výkonu, úloha nezávislých členov dozornej rady je pri takomto výkone kľúčová. Je to zároveň výborný nástroj členov dozornej rady na plnenie si úloh spojených s dohľadom nad dobrou správou a riadením spoločnosti.